Poloha

Obec leží v nadmorskej výške 510 m na severozápadnom úpätí Čergovského pohoria, pričom obec tvorí turistické východisko do tohto pohoria. V mieste kde sa stretávajú okresy Stará Ľubovňa, Sabinov a Bardejov, sa nachádza najvyšší kopec vrchoviny – Minčol s nadmorskou výškou 1157m. Za pekného počasia je z vrcholu vidieť okolité obce všetkých troch spomenutých okresov. Najlepší prístup na vrchol je pritom z obce Čirč. Ak pôjdete hore obcou, popri rieke Soliska (Čirčanka), až na koniec asfaltovej cesty, potom zistíte, že na vrchol to už nie je ďaleko. Minčol je zapísaný ako národná prírodná pamiatka.

Okolie Čirča obklopujú trvalé trávnaté porasty, lesy sú charakteristické vysokým zastúpením bukových lesov, ďalej jedľovej bučiny a jedliny, čo vyplýva hlavne z nadmorskej výšky a extrémne členitého terénu. Klimatický pomery ovplyvňuje blízkosť Vysokých Tatier. Najväčšie lúčne porasty sa nachádzajú v nadmorskej výške nad 1000 m. Rozprestierajú sa od Minčola (1157) cez Malý Minčol (1141), Murianik (1009), až po vrcholy menších hrebeňov Čergova. Svahové a vrcholové lúky sa v minulosti využívali ako lúky na kosenie a pasienky. Také rozsiahle lúky, aké ma Čergov, nemá ani jeden orografický celok východného Slovenska.

Brusnicové a čučoriedkové hole na hrebeňoch v Čergovskom pohorí (Minčol, Malý Minčol, Krížny vrch) sú hlavne v letnom a jesennom období vyhľadávané miestnymi obyvateľmi. V priaznivých rokoch sa zase v lese s prevažujúcimi bučinami darí hubám (pravý raj pre hubárov). Pri potulkách v miestnych lesoch môžte stretnúť aj pôvodných obyvateľov lesa. Žije tu srnatá a pernatá zver zastúpená jeleňom, srncom, sviňou divou, kunou, líškou, kačicou divou, jastrabom, kavkou, sojkou a ďalšími druhmi zveri.

Veľkou časťou okresu Stará Ľubovňa od západu na východ preteká rieka Poprad, ktorá sa vo východnej časti, v priestore Čirč – Ruská Voľa nad Popradom, oblúkovite stáča na severozápad a až po Mníšek nad Popradom tvorí štátnu hranicu s Poľskom. Po obec Čirč v okrese Stará Ľubovňa preteká len územím Slovenska. Medzi Ruskou Voľou n. Popradom a Muszynou (dĺžka 5,1 km) a medzi Legnavou a Mníškom nad Popradom (dĺžka 26 km) tvorí hraničnú rieku s Poľskom. Celková dĺžka hranice tvorenej riekou Poprad je 31,1 kilometrov. Hranicu netvorí len v okolí poľského mesta Muszyna. Od Mníška (379 m n. m.) odteká do Poľska a pri poľskom meste Nowy Sącz sa vlieva do Dunajca. Ako jediná rieka na Slovensku sa vlieva do Baltského mora (cez Dunajec a Vislu) a je tokom s najväčším spádom na Slovensku (1 567 výškových metrov).

V bývalom Československu rieka Poprad patrila medzi medzi najčistejšie rieky a bola aj najviac zarybnená. To sa podarilo zachovať, v neďalekom umelo vytvorenom Andrejovskom jazere ale aj na rieke a po celom toku rieky je dostatok vhodných miest na rybolov, kde si vyznávači tohto športu môžu prísť na svoje.

Každoročne sa uskutočňuje plavba družby na rieke Poprad s medzinárodnou účasťou. Organizačne plavbu zabezpečujú okresné orgány v Starej Ľubovni a v Nowom Sączi.

Základná charakteristika (31.12.2009)

Spádovosť obce (31.12.2009)